dvoAko odborná vychovávateľka som tri roky pôsobila v Liečebno – výchovnom sanatóriu, určenom pre chlapcov veku 10 – 14rokov s ADHD a ADD poruchami.

Najsilnejšie odkazy pre moju profesiu z tohto obdobia boli dva:

1. Režim dňa – odmeny a tresty bodovacieho systému – policajný, podmieňujúci a manipulujúci štýl výchovy – chcem len takto fungovať s deťmi?
2. Udržateľnosť nastolených dobrých zmien u detí, keď sa vrátia domov – prečo sa všetky ich problémy vrátia temer okamžite (do týždňa až 3och mesiacov) do starých koľají? Ovplyvňuje to práve dôslednosť dodržiavania domácich pravidiel a hraníc ich vlastnými rodičmi.

Bola som reálne konfrontovaná popri niekoľkých kolegoch s policajným – vojenským štýlom výchovy so svojimi ideálmi a musela si upratať rozdiel v rešpektujúcom vs. liberálnom prístupe. Naučila som sa dôslednosti.

Rešpektujúci prístup vo výchove detí nie je liberálnym a anarchistickým, kde si môžu deti robiť bez stanovenia hraníc, čo len chcú. Hranice prinášajú bezpečie dieťaťu, aby sa mohlo zdravo hrať a vyvíjať, spoznávať seba, druhých, svoje menšie komunity v rodine a triede a potom širší svet.

Ďalšie štyri roky som pracovala s deťmi veku 6 – 10rokov v RestTime ako vychovávateľka v súkromnej cirkevnej škole, v ktorej už samotné prostredie, firemná kultúra, pedagogickí pracovníci i mnohí rodičia, dokonca vedenie školy boli nastavení v partnerskom móde. Mám na mysli prvky a techniky demokracie, spolupráce, rastu profesionálneho i osobného a činy rešpektu, počúvania potrieb tých druhých, či hľadanie riešení win-win pre všetky strany.

Vtedy som absolvovala pol ročný intenzívny kurz „Rešpektovať a byť rešpektovaný“, plus „Empowered Teacher“, dva veľmi hodnotné, seba – rozvíjajúce kurzy.

Z tohto obdobia som si odniesla:

1. Utvrdenie a nespočetné dôkazy, ako rešpektujúci – partnerský prístup najviac zo všetkých prístupov funguje. Prečo? Vedie deti k sebavedomiu a sebahodnote, k samostnatnosti a zodpovednosti, k spolupráci a záujmu o druhých a okolie. Nie je to z brožúrky, či knižky, je to moja dobrá skúsenosť.
2. Najviac praktických skúseností s partnerským prístupom k deťom veku 1. stupeň ZŠ v skupine 15 – 22 detí.
3. Uvedomenie, že rešpektovať je oveľa zdĺhavejší proces ako prikazovať. Prečo? Ide totiž o dynamiku, nie vždy predvídateľnú, v ktorej má dieťa čas na odpor a vlastné chápanie a dozrievanie. Vo výsledku však vyrastá do zdravého tínedžera, ktorý sa pozná, vie sa prejaviť a vyjadriť a rešpektuje prejavy a vyjadrenia druhých.

Skoro dva roky som sprevádzala deti veku 7-11 rokov v domškoláckej skupine. 8-9 detí zapísaných na home-schoolingu, ktorí mali svoj voľnočasový klub každý deň po vyučovaní. Jednou vetou? Nesmierne veľa malých dobrodružstiev na sídlisku a v okolí s deťmi, slobodnými už od malička, ktorých rodičia išli viac, či menej mimo mainstream. Svojím spôsobom to bolo jedno prekrásne obdobie sprevádzať bytosti, sebavedomé deti, tvoriť spolu náš program v klube a vidieť ich, ako boli schopní nesebecky a rešpektujúco riešiť všetku bežnú agendu a problémy malých detí.  Samozrejme podčiarknuté vedením s rešpektujúcim prístupom.

Silný odkaz pre moje ďalšie smerovanie bol najmä tento:

1. Zvoliť rešpektujúcu komunikáciu už voči malým babätkám, či dvojročným deťom vedie k tak skvelým a krájateľným výsledkom už na prvom stupni, že to rozhodne stojí za tú námahu.
2. Dieťa vedené a vychovávané s rešpektom a konkrétnymi technikami „partnerskej komunikácie“ je svoje, pozná súvislosti, rozumie a navrhuje drobné riešenia, má nápady. 

A po dvojročnom odskočení si do inej profesie (pracovníčky v sociálnych službách) som si zlialia všetky svoje 20ročné skúsenosti, čo ma baví, v čom som dobrá a vyšiel produkt „ Individuálny tréning pre rodičov detí 2 – 14rokov v rešpektujúcej komunikácii.“

Do polovice roku 2023 som absolvovala polročný akreditovaný vzdelávací program „Koučing ako špecifická metóda“, 64hod., vedený lektorom a koučom Tomášom Peškom, PCC, člen boardu ICF Slovak Charter Chapter (http://improve-se.sk).

Obsah produktu Tréningu pre rodičov a jeho 2 základné moduly boli jasné okamžite (keďže čerpám z konceptu „Rešpektovať a byť rešpektovaný“, Kopřiva, P., Nováčková, J., Nevolová, D., Kopřivová, T.,  3. vydanie, Spirála 2008), (Nováčková, J., Nevolová D.: Respektovat a být respektován, přepracované vydání. Peoplecomm, Praha, 2020). Formát modulov bol hotový takmer okamžite, a dokonca v tom čase už pilotne odskúšaný s dvomi reálnymi rodinami.

Vnímala som však svoju potrebu rozvíjať koučerský spôsob vedenia rozhovoru s dospelým klientom. Z vedenia hodín yógy som automaticky vedela klientov inštruovať do správneho prevedenia pozícií, ale pre môj produkt sa mi to videlo málo. Koučing bol jasnou voľbou. A vývoj nabral trochu iný smer. Koučing samotný som si zamilovala. Z mnohých dôvodov.

1. Umenie klásť otázky, ktorému predchádza aktívne počúvanie a plná pozornosť na klienta bez vlastnej agendy.
2. Plná podpora a zreteľ na nezávislosť a zodpovednosť klienta.
3. Proces a originalita tvorby klienta – pretože každý jeden klient ich má, keď dostane otázky a čas na premýšľanie.
4. Pozvanie do surfovania v mentálnom zmýšľaní klienta, ako on/ona vidí život.
5. Mentorovanie, motivovanie, príkazy, inštruovanie, terapia a dobré mienené rady – to všetko to našťastie vôbec nie je.
6. Spôsob myslenia a uvažovania, rôzne skúsenosti klientov ma vždy inšpirujú nestáť v kaprích vodách vlastného rybníka.

 

Stala som sa pridruženou členkou v ICF Slovak Charter Chapter a hneď absolvovala dva semináre pre profesionálnych koučov koncom roka 2023 s Halkou Baláčkovou, MBA, PCC a tiež P2P peer supervíziu február až máj 2024 s https://logosacademy.sk/). Moje  vzdelávanie konzistentne pokračuje. 

Ako koučka nemám vlastnú agendu, kam sa s Tebou dopracovať. Mám na zreteli Tvoj cieľ a kontrakt, Tvoj systém uvažovania a poznania sveta, Tvoje hodnoty a najmä som fokusnutá na hľadanie a nájdenie tej správnej otázky pre Teba, keď trafí kladivo klinec po hlavičke. Mojím jediným cieľom koučky je nájsť aspoň jednu otázku, ktorá Ti odkryje inú perspektívu. A naplniť Tvoj nakontraktovaný cieľ.

Ako konzultantka navrhujem po pozorovaní dynamiky vzťahov, ktoré tréningové okruhy rešpektujúceho/ partnerského prístupu sú pre rodinu alebo jednotlivého rodiča vhodné, prípadne navrhuje rodič svoje témy. Počas spolupráce sprevádzam, strážim dohodnutý proces a medziciele. Polarity dobré – zlé, správne – nesprávne a “nepopulárne” chyby v procese učenia vnímam ako rast. Všetko je súčasťou cesty nadobúdania nových zvykov.